Už z názvu „Vonkajšie zložené tepelnoizolačné systémy ETICS“ vyplýva, že tieto systémy sa skladajú z niekoľkých materiálových komponentov. Ak to rozdelíme na drobné, ako prvé je nutné spomenúť materiály na penetráciu podkladu. Sú to materiály vyrábané na báze vodnej disperzie a syntetických živíc. Ich základné delenie je podľa nasiakavosti podkladu, čiže penetračný náter na podklady nasiakavé, resp. nenasiakavé. Účel penetrácie nie je zanedbateľný. Vytvárame tým adhézny mostík pre ďalší materiál v technologickom postupe, v našom prípade cementové lepidlo. Penetrácia teda hlavne zvyšuje priľnavosť, obmedzuje nasiakavosť podkladu a taktiež nám podklad z pohľadu nasiakavosti zjednocuje, viaže zostatkové prachové častice a tiež tvorí kontaktnú vrstvu na neporéznom povrchu.
Keďže systémy ETICS klasifikujeme aj ako čisto lepené alebo lepené s dodatočným mechanickým kotvením, ďalším komponentom v poradí sú teda lepidlá. Či už cementové alebo polyuretánové. Cementové sú vyrábané na báze cementu, minerálnych plnív a modifikátorov alebo disperzií. Polyuretánové sú bázou oligomérov polyizokyanátu.
Kvalitatívne a cenovo ich možno hodnotiť z pohľadu kvality použitého cementu, resp. percentuálneho pomeru cement – plnivo – disperzia. Z pohľadu použitia lepidlá delíme na lepidlá určené pre lepenie polystyrénu, pre lepenie minerálnej vlny alebo lepidlá tzv. univerzálne.
Ďalej to môžu byť lepidlá určené len pre lepenie izolantu alebo vytvorenie armovacej vrstvy. Všetky tieto typy lepidiel musia spĺňať normou dané mechanicko-fyzikálne vlastnosti. Ide hlavne o prídržnosť k podkladu, prídržnosť k izolantu, schopnosť prenášať napätia od vzniknutých zaťažení a objemových zmien, odolnosť voči prierazu v prípade armovacej vrstvy, chemická odolnosť atď.
Výhodou cementového lepidla oproti polyuretánovému je jeho objemová stálosť pri aplikácii. Nevýhodou je jeho hmotnosť a teda vplyv na celkové zaťaženie objektu. Tiež má horší súčiniteľ tepelnej vodivosti, čo môže mať vplyv na vznik tepelných mostov. Za jeho použitie však hovorí tradícia a v neposlednom rade je zrovnávanie väčších dodatočných nerovností podkladu s týmto tbio protectypom lepidla jednoduchšie. V prípade polyuretánového lepidla zaň hovorí jednoznačne nižšia časová náročnosť na celkové zhotovenie zatepľovacieho systému, to znamená že v jeden deň je možné izolant nalepiť, prekotviť, prebrúsiť a armovať. Polyuretánové lepidlo vykazuje vyššiu priľnavosť jednak k minerálnym podkladom a jednak je tu možnosť lepenia na podklady typu sklo, kov, plast, OSB doska atď. bez použitia penetračného náteru. Súčiniteľ tepelnej vodivosti je veľmi blízky polystyrénu. Šetrí náklady spojené s logistikou, keďže výťažnosť z jednej kartuše je porovnateľná s lepidlom cementovým, dokonca až lepšia. Tiež náročnosť na manipuláciu s materiálom je menšia. Má však aj svoje nedostatky. Lepidlá tohto druhu sú nízkoexpanzné, avšak práve dodatočná expanzia, aj keď je znížená, je problémom v prípade zrovnávania väčších než štandardných nerovností podkladu. Ďalšou nevýhodou je, že polyuretánové lepidlá je možné použiť iba v spojitosti s polystyrénom.
V prípade použitia izolantu máme na výber z materiálov na báze penového polystyrénu, zmesi polystyrénu s cementom alebo minerálnej vlny. Každý z nich má svoje výhody a nevýhody. Penový polystyrén neabsorbuje vlhkosť a nestráca tým svoje tepelnoizolačné vlastnosti. Je ľahký, celkové zaťaženie budovy s týmto typom izolantu je menšie oproti minerálnej vlne. Vykazuje dobré mechanické vlastnosti ako je pevnosť v ťahu a tlaku. Jeho nevýhodou je však nízky súčiniteľ prestupu vodnej pary a tiež nízka zvuková izolácia. Z pohľadu požiarnej klasifikácie sú zatepľovacie systémy s použitím polystyrénu kategorizované ako nešíriace oheň..
Naproti tomu minerálna vlna je klasifikovaná ako nehorľavá, je odolná proti väčšine chemických látok a odoláva vysokým teplotám. Má vysoký súčiniteľ prestupu vodných pár. Má dobré akustické vlastnosti, absorbuje dopadajúcu zvukovú energiu. Je však zhruba raz tak ťažšia než polystyrén, t.j. je potrebné počítať s vyšším zaťažením obvodovej konštrukcie. Obsahuje hydrofobizačné látky v celom jej priereze, vďaka čomu je možné hovoriť o jej nenasiakavosti alebo zníženej nasiakavosti. Je ťažké povedať, ktorý z izolantov je pre zateplenie vhodnejší, každopádne to závisí od návrhu skladby celého obvodového plášťa a mal by tomu celému predchádzať tepelnotechnický prepočet.
Nemenej dôležitou súčasťou ETICS je mechanické kotvenie. Základným delením tanierových kotiev sú kotvy skrutkovacie alebo natĺkacie s plastovým, resp. oceľovým tŕňom. Vstupnými hodnotami pre správnu voľbu kotvy sú typ podkladu, zaťaženie vplývajúce na zatepľovací systém (sanie vetra a pod.) a samozrejme typ izolantu. Skúsenosť hovorí, že podceniť a poddimenzovať mechanické kotvenie sa nevyplácabio_protect_mikrokapsule a to hlavne v prípadoch nesprávnej voľby dĺžky kotvy, nesprávneho vŕtania otvorov v dutinových materiáloch a s tým spojený nevhodný typ kotvy, prípadne nevhodný počet kotiev. Spôsob a typ kotvenia by mala každopádne určovať projektová alebo stavebná dokumentácia.
Podkladom pre finálnu povrchovú úpravu je armovacia vrstva tvorená lepidlom a sklotextilnou armovacou mriežkou. Základné delenie armovacích mriežok je podľa ich gramáže. Je to od 145g/m2 až po tzv. pancierové (540g/m2). Najdôležitejším kritériom kvality armovacej mriežky je však jej alkalická odolnosť. Dnes už existuje technológia, v ktorej nie je vlákno alkalicky odolnou apretúrou len obalené, ale táto vnikne až k jednotlivým jeho skleným filamentom. Primárnou funkciou armovacej mriežky v ETICS je jej vystuženie stierkového povrchu, kedy prenáša objemové zmeny, pnutia, dotvarovanie čím značne znižuje riziko tvorby prasklín a mikrotrhlín.
Finálnou povrchovou úpravou v ETICS sú omietky, resp. fasádne nátery. Jednotlivé omietky sa líšia podľa druhu použitého spojiva a síce minerálne omietky – minerálne spojivá, akrylátové omietky – spojivá na báze akrylátových živíc a syntetických polymérov, silikátové omietky – spojivá na báze vodných roztokov kremičitanu draselného, silikónové omietky – spojivá na báze silikónových živíc a syntetických polymérov, silikátovo-silikónové omietky – spojivá na báze vodných roztokov kremičitanu draselného a silikónových živíc.
V akrylátových a silikónových omietkach sa nachádza zvýšený obsah polymérov, čím získavajú vlastnosti, ktoré ich odlišujú od minerálnych a silikátových omietok. Je to hlavne zvýšená flexibilita a odolnosť proti deformáciám, nízka nasiakavosť, lepšia odolnosť proti mrazu, lepšia odolnosť proti znečisteniu (polymérové spojivo je kapilárne uzavreté, preto sa v štruktúre omietky ťažšie usadzujú nečistoty), farebná stálosť (silikónové omietky vďaka nízkej alkalite pH majú vyššiu odolnosť proti UV žiareniu ako minerálne a silikátové omietky), lepšia odolnosť proti tepelným vplyvom (flexibilita akrylátových a silikónových omietok, organické väzby, kompenzuje pôsobenie týchto deformácií, čo umožňuje prevenciu vzniku mikrotrhlín vo fasáde). Naproti tomu vykazujú nižšiu odolnosť proti biologickým vplyvom, akrylátové a silikónové omietky sú menej odolné proti tvorbe mikroorganizmov. Vysoko alkalické povrchy ako minerálne a silikátové omietky (pH = 12 až 13) vytvárajú bariéru pre vývoj mikroorganizmov.
Silikátovo-silikónové omietky sú zmiešané omietky na báze silikátových a silikónových spojív. Sú difúzne otvorené a majú nižšiu schopnosť absorbovať vlhkosť (v porovnaní so silikátovými omietkami). Zvýšená alkalita zaručuje odolnosťceresit_ceretherm_impactum proti biologickým vplyvom. Silikátovo-silikónové omietky sú odolné proti znečisteniu a veľmi ľahko sa udržiavajú čisté.
Ďalej môžeme omietky rozdeliť podľa ich štruktúry:
- ryhovaná štruktúra: viac ako 1 frakcia kameniva
- hladená štruktúra: 1 frakcia kameniva
- zmiešaná štruktúra: kombinovaná frakcia kameniva ryhovanej a hladenej štruktúry
Omietkami s najdlhšou tradíciou sú minerálne omietky. Charakteristické sú dlhou životnosťou, veľmi dobrou paropriepustnosťou, nehorľavosťou. Minerálne omietky na báze cementu s minerálnymi plnivami a modifikátormi sú vďaka špeciálnym prísadám odolné proti biologickým vplyvom. Hlavnou výhodou minerálnych omietok je dlhá životnosť a veľmi dobrá priestupnosť vodných pár. Vďaka minerálnemu charakteru a vysokej priestupnosti vodných pár sa ich aplikácia odporúča v budovách charakteristických vysokým obsahom vlhkosti. Ich nehorľavý charakter a veľmi dobrá paropriepustnosť ich predurčuje pre aplikáciu na tepelnoizolačný systém, kde sú ako izolačný materiál použité dosky z minerálnej vlny. Minerálne omietky však možno použiť aj v systémoch s doskami z penového polystyrénu. Tenké vrstvy omietky možno použiť taktiež na betónové podklady, minerálne podklady, sadrové podklady a na dosky z drevotriesky, sadrové dosky a podobne. Pred aplikáciou minerálnych omietok musí byť podklad natretý základným penetračným náterom. Omietku odporúčame renovovať silikátovým náterom, resp. silikónovým náterom. Základným typom pastovitých omietok sú akrylátové. Základnými vlastnosťami akrylátových omietok sú nízka nasiakavosť, dobrá flexibilita, okamžitá spracovateľnosť (pastovitá forma) a cenová dostupnosť. Omietky na báze akrylátových živíc a minerálnych plnív sú vysoko mechanicky odolné a zároveň vďaka uzavretej kapilarite sú odolné proti prevádzkovému znečisteniu. Obsahujú zložky chrániace omietku proti biologickým vplyvom, ako sú napríklad huby, riasy, lišajníky a podobne. Fasády ošetrené akrylátovými omietkami možno čistiť vodou, pomocou nízkotlakových zariadení. Akrylátovými omietkami sa vytvára finálna vrstva tepelnoizolačných systémov s doskami z penového polystyrénu ako izolačným materiálom. Môžu sa použiť taktiež na betónové podklady, minerálne podklady, sadrové podklady a na dosky z drevotriesky, sadrové dosky a podobne. Pred aplikáciou akrylátových omietok musí byť podklad natretý základným penetračným náterom. Omietka sa môže renovovať silikónovým náterom alebo akrylátovým náterom. Iným typom sú silikátové omietky. Pre silikátové omietky je charakteristická mierne vyššia nasiakavosť ako u silikónových omietok, vysoká odolnosť proti mikroorganizmom, vysoká paropriepustnosť, vysoká UV stabilita a okamžitá spracovateľnosť (pastovitá forma).
Silikátové omietky na báze tekutého draselného skla zaručujú vďaka svojmu zloženiu vysokú paropriepustnosť a odolnosťou proti biologickému znečisteniu. Fasády ošetrené silikátovými omietkami sa môžu čistiť vodou pomocou nízkotlakových zariadení. Sú vhodné na objekty zaťažené vlhkosťou. Silikátové omietky sú súčasťou tepelnoizolačných systémov, v ktorých sa ako tepelný izolant používajú dosky z minerálnej vlny, ale aj dosky z penového polystyrénu. Omietky sa môžu použiť taktiež na betónové podklady, minerálne podklady, sadrové podklady a na dosky z drevotriesky, sadrové dosky a podobne. Pred aplikáciou silikátových omietok musí byť podklad natretý základným penetračným náterom. Omietka sa môže renovovať silikátovým náterom alebo silikónovým náterom. Ďalším typom sú silikónové omietky. Silikónové omietky sa vyznačujú: dobrou paropriepustnosťou, vysokou vodoodpudivosťou, odolnosťou proti UV žiareniu a poveternostným vplyvom, dlhodobou stálosťou farieb, vysokou odolnosťou proti znečisteniu, okamžitou spracovateľnosťou (pastovitá forma). Omietky na báze silikónových živíc sú paropriepustné a vysoko odolné proti znečisteniu a mechanickému poškodeniu. Vysoká odolnosť proti UV žiareniu a tým i dlhodobá farebná stálosť fasády sa dosahuje vďaka pridávaniu špeciálnych prísad. Obsahujú zložky chrániace fasádu proti biologickým vplyvom, ako sú napríklad huby, riasy, lišajníky a podobne. Možno ich čistiť vodou, pomocou nízkotlakových zariadení. Silikónové omietky sa používajú ako finálna vrstva v tepelnoizolačných systémoch, ktorých tepelný izolant tvoria dosky z minerálnej vlny, ale aj dosky z penového polystyrénu. Možno ich taktiež použiť na betónové podklady, minerálne podklady, sadrové podklady a na dosky z drevotriesky, sadrové dosky a podobne. Pred aplikáciou silikónových omietok musí byť podklad natretý základným penetračným náterom. Omietka sa môže renovovať silikónovým náterom. Na trhu sa nachádza aj kombinácia silikátovej a silikónovej omietky. Tento typ omietky je charakteristický: dlhodobou životnosťou, vodeodolnosťou, vysokou prídržnosťou k podkladu, dobrou odolnosťou proti UV žiareniu a poveternostným vplyvom, dobrou paropriepustnosťou, dobrou odolnosťou proti znečisteniu a mikroorganizmom a okamžitou spracovateľnosťou (pastovitá forma). Silikátovo-silikónová omietka zahŕňa v sebe výhody silikónových a silikátových omietok. Vyznačuje sa dlhodobou životnosťou a stálofarebnosťou, dobrou paropriepustnosťou a dobrou odolnosťou proti znečisteniu. Obsahuje prísady chrániace omietku proti biologickým vplyvom. Silikátovo-silikónové omietky sa používajú v tepelnoizolačných systémoch s doskami z penového polystyrénu a s doskami z minerálnej vlny. Možno ju použiť taktiež na betónové podklady, minerálne podklady, sadrové podklady a na dosky z drevotriesky, sadrové dosky a podobne. Pred aplikáciou silikátovo-silikónových omietok musí byť podklad natretý základným penetračným náterom. Silikátovo-silikónové omietky sa môžu renovovať silikátovým náterom alebo silikónovým náterom. Ďalej máme ako možnosť povrchovej úpravy mozaikové omietky. Sú to omietky vyrábané na báze akrylátových živíc. Sú mimoriadne odolné proti poveternostným vplyvom a vysoko mechanicky odolné. Vyrábajú sa v niekoľkých farbách. Ako spojivá sa v nich používajú transparentné živice; ako plnivá sa používajú farebné zrná kremeňa alebo drveného mramoru. Obidva druhy omietok sú určené na aplikáciu a uhladenie kovovým hladidlom. Tieto omietky prekrývajú mikrotrhliny v podklade. Sú odolné proti biologickým vplyvom. Mozaikové omietky sú vhodné na ochranu spodných soklových častí budov a oterom vysoko namáhaných plôch, ktoré boli vopred izolované proti vlhkosti, prípadne na tepelný izolant XPS, napr.: balustrády, ostenia, vchody do budov, atď. Sú vhodné pre aplikáciu v interiéri i exteriéri. Možno ich použiť na suché betónové podklady, minerálne podklady, sadrové podklady a na dosky z drevotriesky, sadrové dosky a podobne a v systéme ETICS s izolantom z penového polystyrénu.
Ing. Juraj Palamarčuk
Henkel Slovensko, spol. s r.o.
